Nemohla som si pomôcť, ale odkedy si pamätám, vždy som mala z ohňa totálnu hrôzu. Nemohla som byť ani v jeho blízkosti. To asi hovorí za všetko a je vám jasné, že žiadne opekačky som absolvovať nikdy nemohla. Bola som z toho naozaj vo veľkom strese a bolo to pre mňa aj ťažké, pretože som sa chcela socializovať aj v lete. No nebolo to možné, aspoň teda nie tak, ako som si to predstavovala. Musela som s tým však niečo robiť, inak hrozilo, že sa totálne zbláznim. Nech som sa však snažila, ako som len chcela, nemohla som normálne fungovať takmer nikdy.
Vedela som, že existuje veľa spôsobov, ako sa strachu z ohňa zbaviť, no ja som vedela, že s tým nemôžem bojovať, musím sa s ním postupne naučiť žiť a snažiť sa robiť všetko preto, aby to fungovalo. Vedela som, že to nebude nič, čo bude pre mňa až také ťažké. Aj keď som chcela, aby to bolo fajn, myslela som aj na to, že sa mám na čo tešiť. A že to bude všetko perfektné a fajn. Najprv som však musela zabezpečiť svoj byt, a preto som sa rozhodla, že si kúpim požiarne dvere. Vedela som, že môj priateľ sa na mňa bude pozerať ako na blázna, no ja som vedela, čo robím.
Vyzerali tak úžasne, že som ani nemusela premýšľať nad tým či nebudú pôsobiť hrozne. Práve naopak. Bola som nadšená z toho, že vyzerajú ako dizajnérsky kúsok, takže som nemusela mať pocit, že do svojho bytu dávam niečo škaredé, čo sa do neho vôbec nehodí. Ešte šťastie, že doba takto pokročila a že ma to už vôbec nemusí stresovať a nervovať. Inak by som bola asi naozaj veľmi rozhodená a nahnevaná. Aj môj priateľ nakoniec pochopil, že moja fóbia je proste silnejšia ako ja, ale bol rád, že som to vyriešila takýmto spôsobom. Keď už to má byť pritiahnuté za vlasy, tak nech je to aspoň pekné, no nie? Aspoň to je filozofie, ktorej sa chcem naozaj držať, takže to je niečo, čo ma teší viac, ako by ste si možno mysleli.
